Čaje
Čaj, tak dôverne známy nápoj pre každého z nás, no poznáme ho až tak dobre, ako si myslíme? Vedeli ste, že čaj nebol vždy taký dostupný, ako je tomu dnes?
Na začiatok niečo z histórie čajovania....
Čaj bol kedysi tak vzácny, že sa v Číne používal aj ako platidlo. Viete si predstaviť, že by ste v dnešnej dobe platili čajom? Ja teda určite nie! Napríklad roľníci v Číne platili dane v podobe čajových listov. Strom, z ktorého čajové listy pochádzajú, sa volá čajovník čínsky a pochádza z juhovýchodnej Ázie. V dnešnej dobe je rozšírený natoľko, že sa pestuje už aj v teplých krajinách mierneho pásma. Čaj sa aj v dnešnej dobe teší svojej veľkej obľube vďaka obsahu kofeínu. Jedna šálka čaju obsahuje približne rovnaké množstvo kofeínu, ako káva, preto by sa čaj nemal piť tesne pred spaním. Práve vďaka tomu bol údajne v 4. až 5. storočí pred naším letopočtom nápoj z listov čajovníka predpisovaný čínskym lekárom obyvateľstvu ako pomoc na zahnanie únavy. Pre zaujímavosť, strom čajovník čínsky dorastá až do výšky dva metre. Hoci sa jedná o teplomilný strom, krátkodobo vydrží byť vystavený mrazu, pričom teplota môže klesnúť aj na 14 stupňov pod nulou.
Tu sa vynára otázka, akým spôsobom ľudstvo zistilo, že z listov čajovníka je možné pripraviť lahodný nápoj? K tomuto sa viaže viacero legiend, no isté je, že od 4. storočia prestal byť čajovník divo rastúci a začal sa vo väčšom množstve objavovať na plantážach. Jednou z uveriteľnejších legiend o objavení nápoja z čaju je tá, v ktorej čínsky cisár Shen Nung sedel pod stromom čajovníka, pričom mu do nádoby s prevarenou vodou napadali listy čajovníka. Vďaka tejto náhode si všimol, že kombináciou prevarenej vody a listov z čajovníka vznikne lahodný osviežujúci nápoj. Pitie čaju vo forme, akú poznáme dnes, sa začalo podľa dostupných informácií v čínskom období dynastie Ming. Na začiatku sa čaj pripravoval tak, ako nám to hovorí legenda.
Do vriacej vody v nádobe sa pridali listy čajovníka. Neskôr sa však začal využívať spôsob, ktorý je nám známy dodnes, a to presne opačný. Čajové listy položené na dne nádoby sa zalejú vriacou vodou. Príprava kvalitného čaju však nie je taká jednoduchá, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Líši sa totiž od toho, aký druh čaju si pripravujeme. Už pri jednoduchom, pomerne rozšírenom čiernom čaji, sa čas potrebný na lúhovanie líši podľa toho, do akej miery má mať povzbudivé účinky, čo znamená, ako dlho ešte chceme byť v ten deň hore;-). Toto je ovplyvnené okrem prípravy aj samotným druhom čaju. Mimochodom, prvá písomná zmienka o čaji sa datuje od 8. storočia, kedy o tejto rastline a nápoji z nej napísal čínsky spisovateľ Lu Ju knihu, z názvom: “Klasické pojednanie o čaji.“
Vedeli ste, že všetky druhy čaju pochádzajú z jedinej rastliny, ktorou je čajovník čínsky?
Je to neuveriteľné, no je to tak. Ako je teda možné, že poznáme toľko druhov čaju a pritom všetky pochádzajú z jedného a toho istého stromu? Odpoveď je jednoduchá. Za všetko môže oxidácia. Tento chemický proces totiž zohráva pri neskoršej farbe a chuti čaju primárnu úlohu. Ak Vás zaujíma, akým spôsobom sa s čajom nakladá po jeho odtrhnutí zo stromu, čítajte ďalej. Zjednodušene povedané, po tom, ako sa lístky z čajovníka oberú, sušia sa v tienistom prostredí. Po maximálne dvadsiatich hodinách sa tieto listy zvinú, pričom počas tohto dôležitého úkonu sa v ich štruktúre začne samotný proces oxidácie, počas ktorého dochádza ku chemickým zmenám, a tie končia v čase prudkého ohriatia zrolovaných čajových lístkov. Po skončení procesu sušenia sa listy zbavia nežiaducich súčastí a ďalej sa triedia.
Základné rozdelenie a príprava čajov...
Jednotlivé názvy čajov sa líšia od dĺžky fermentácie. Poznáme teda základné čaje medzi ktoré patria biely, zelený čaj, oolong, čierny čaj a pu-erh.
Biely čaj
Vyrába sa z vrchných listov a kvetov čajovníka. Do tejto štruktúry nie je takmer vôbec mechanicky zasahované. Čo sa bieleho čaju, tento spôsob prípravy by mal byť väčšine ľudí najznámejší. Zalieva sa totiž vodou s teplotou 90 stupňov Celzia. Doba lúhovania by nemala presiahnuť päť minút.
Zelený čaj
Zaujímavosťou je, že do 17. storočia sa používal len zelený čaj. Ten však nevydržal cestu do Európy , nakoľko v tej dobe trvala jedna cesta aj niekoľko mesiacov. Čo sa týka oxidácie, tá ich len jemne „lízne“. Vzápätí je tento chemický proces ukončený teplotnými vplyvmi slnka alebo pary. Výroba takéhoto čaju je hotová maximálne dva dni po zozbieraní. Pripravuje sa nasledovne. Vodu necháme zovrieť a po odstavení od zdroja tepla ju necháme odstáť približne päť minút. Pri tomto úkone predpokladáme, že voda sa ochladí o približne dvadsať stupňov na teplotu osemdesiat stupňov Celzia, s ktorou čaj zalejeme.
Oolong čaj
Mávajú rôzne vône vďaka prímesi kvetov (najčastejšie orchidea). Čaj sa zalieva vodou o teplote 93 – 96 stupňov Celzia - aby som bola úplne presná. Čo sa týka doby lúhovania, tá sa udáva v rozpätí od piatich sekúnd až po päť minút. Čo je na tomto čaji zaujímavé je to, že pri opakovanej zálievke vodou z popísanou teplotou bude výsledná chuť lepšia. Aby to však nevyzeralo tak, že čajové listy uvedeného typu sú perpetum mobile, zalievať sa môžu maximálne tri až päť krát, pričom štvrtý raz je považovaný za najlahodnejší.
Čierny čaj
Výroba tohto čaju je zahájená oxidáciou, ktorá je ukončená pred úplným prebehnutím. Spracovanie tohto čaju trvá minimálne týždeň. Výrazný rozdiel je medzi ručným a mechanickým spracovaním. Jeho príprava je špecifická tým, že doba ktorá je potrebná na lúhovanie sa určuje podľa toho, aké silné účinky spomenutého čaju chceme dosiahnuť. Inak povedané, čím chceme mať čierny čaj silnejší a povzbudivejší, tým kratšie sa lúhuje. Maximálna doba určená na lúhovanie preto nesmie presiahnuť dve až tri minúty pokiaľ si chceme navariť „mocný nápoj“. Ako isto viete, čierny čaj sa už od nepamäti používa na boj proti zažívacím problémom. Pokiaľ teda chcete pripraviť nápoj, ktorý by mal prinavrátiť zdravé trávenie do ľudského organizmu, je potrebné predĺžiť dobu lúhovania čierneho čaju na celých päť minút.
Pu-erh
Jedná sa o čaj, ktorého listy prešli dva krát oxidáciou, po ktorej sa nechávajú odležať niekoľko mesiacov až rokov. Je špecifický tým, že sa delí na zelený a čierny pu-erh. Na základe toho sa menia aj podmienky prípravy. Pri zelenom type zmieneného čaju sa zalievajú listy čaju vodou o teplote 80 stupňov Celzia. Oproti tomu pri čiernom čaji tohto typu sa zalievajú jeho listy vriacou vodou. Jedno, čo majú spoločné, je jej doba lúhovania. Táto by nemala presiahnuť päť minút.
Bylinné čaje
V dnešnej dobe sa využívajú aj rôzne bylinkové čaje. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Niektorí ľudia potrebujú napríklad posilniť imunitu, no nie je im po vôli jesť množstvo zeleniny, ovocia a rôznych doplnkov stravy, tak dávajú prednosť nápojom. Bylinné čaje môžu byť rôzne...od detského upokojujúceho, ktorý obsahuje medovku, levanduľu, pamajorán, harmanček...cez čaj na priedušky, ktorý pomáha na respiračné problémy, až po urologický čaj, ktorý obsahuje látky pomáhajúce pri problémoch s močovým ústrojenstvom.
Je len na Vás, či dáte v tomto jesennom období prednosť teplému nápoju, alebo ho vymeníte za nejaký doplnok stravy, vitamín, napríklad za vitamín C, ktorý telo v tomto sychravom období tak veľmi potrebuje.
Chcete vedieť, ako sa čaj presne vyrába? Nenechajte si ujsť nasledujúce video!
Vaša čajová someliérka
Adriána Krištofová Nagyová
Naureus