7 faktov o bavlne, ktoré by ste mali poznať
Reklamy nás presviedčajú, že bavlna je úžasný prírodný materiál. Lenže jej konvenčné pestovanie je ukážkou toho, ako honba za čo najvyššími výnosmi a ziskami poškodzuje poľnohospodárov, životné prostredie aj nás spotrebiteľov.
1. Jedna z najviac chemicky ošetrovaných plodín
Čo robí s pôdou konvenčné pestovanie kukurice a repky, si dokážeme predstaviť. V prípade chúlostivej bavlny, ktorá rastie len v oblastiach s teplým podnebím, je to ešte oveľa horšie. Hoci sa pestuje na menej ako 3% poľnohospodárskej pôdy, spotrebuje približne 25% všetkých insekticídov a 10% všetkých herbicídov použitých v rastlinnej výrobe.
2. Pestovanie bavlny poškodzuje životné prostredie
Masové používanie chemických pesticídov, umelých hnojív a látok na defoliácie rastlín pred zberom zamoruje pôdu a zdroje vody. V chudobných krajinách, kde sa táto plodina pestuje, sú navyše povolené a stále používané aj vysoko toxické prostriedky, ktoré sú v Európe či Amerike zakázané. Jedovaté látky vrátane preukázaných karcinogénov sa ukladajú v tkanivách rastlín, zvierat i ľudí. Zavlažovanie bavlníka navyše vedie k vysychaniu zdrojov vody (Aralské more už takmer neexistuje). Aby sme získali jeden kilogram bavlny, spotrebujeme priemerne 10 000 litrov vody (viac na Water Footprint Network).
3. Lacná bavlna stojí životy
Na pestovaní bavlny sú úplne závislé milióny chudobných poľnohospodárov, najmä z Ázie. Ak sa neurodí, neuživia svojej rodiny. Preto nakupujú prípravky, ktoré majú zaručiť čo najlepšiu úrodu. Často si ani neuvedomujú, s ako nebezpečnými chemikáliami prichádzajú do styku, a nepoužívajú žiadne ochranné prostriedky. Podľa odhadov každý rok zomrú na otravu pesticídmi určenými na bavlnu až desaťtisíce poľnohospodárov z Indie a ďalších rozvojových krajín (pozri dokument 100% Cotton: Made in India).
4. Desivá realita textilných tovární
Chemikáliám z bavlny sú vystavení aj robotníci v textilných továrňach, kde sa surovina spracováva s použitím ďalších toxických látok (bielidlá, farbivá, formaldehyd pre fixáciu farby, prostriedky znižujúce krčivosť či horľavosť - viac vo filme Cena riflí. V chudobných krajinách, ktoré bavlnu produkujú, často vôbec neexistuje bezpečnosť práce alebo ochrana životného prostredia. Toxické kaly z tovární nezriedka končia rovno v prírode. Odevné firmy sa navyše snažia čo najviac stlačiť výrobné náklady, takže milióny textilných robotníkov živoria (viac v dokumentárnom seriáli Sweatshop).
5. Jedy aj vo vašom tričku
Nebezpečné látky vrátane karcinogénov, ktoré sa používajú pri pestovaní a spracovaní bavlny, sa z hotového oblečeniia len tak nikam nevytratia. Pri nosení sa uvoľňujú a vstrebávajú do tela cez kožu. Z textilu sa tiež vymývajú pri praní a následne zamorujú vodné ekosystémy (ak ste skúšali nové džínsy pred prvým vypraním namočiť do teplej vody, pravdepodobne už máte predstavu).
6. Aj bavlna už je GMO
Geneticky modifikované organizmy vzbudzujú diskusie najmä v potravinárstve. O GMO bavlne sa v našich končinách zatiaľ toľko nehovorí. Aj v tomto prípade majú úpravy zabezpečiť vyššie výnosy a väčšiu odolnosť voči škodcom. V roku 2017 bolo už 93% bavlny pestovanej v Indii GMO. Ukazuje sa, že táto upravená plodina potrebuje viac vody, hnojív a pesticídov ako pôvodné lokálne druhy bavlny. Mnohonásobne vyššie náklady na jej pestovanie môžu viesť k zadlžovaniu farmárov a sú spájané so vzrastajúcim počtom ich samovrážd.
7. Zarábajú hlavne reťazce
Bavlna je najdôležitejšia surovina na výrobu oblečenia. Jej masové pestovanie a spracovanie ovplyvňuje veľký tlak na čo najnižšie náklady. Tvrdo pracujúci poľnohospodári a robotníci z textilných tovární pritom dostanú len percentá z celkovej predajnej ceny. Najväčší podiel z nej, viac ako polovica, patrí predajcom - módnym reťazcom (pozri info Na Zemi).
Pokiaľ tento neudržateľný proces nechceme ďalej podporovať, máme niekoľko možností:
1. Obmedziť nákup nového oblečeniaNikdy v histórii neboli odevy také dostupné. Módne značky chrlia jednu kolekciu za druhou a všemožne sa nás snažia motivovať k zbytočným nákupom. Ako sa im vyhnúť? Môžete sa inšpirovať tipmi na minimalistický šatník, ktorý je lacnejší a ušetrí vám dilemu, čo na seba. Alebo vyraziť na lov do second handov. Oblečenie pre najmenších je ideálne dediť po deťoch príbuzných či známych. A kto to vie sa šijacím strojom, môže sa pustiť do upcyklácie starších či nevyužitých kúskov.
2. Ak nakupujete, chcite slow fashion
Cez tričká je skoro vidieť a po pár praniach z nich lietajú nite. Trendy oblečenie za pár eur označované ako "fast fashion" jednoducho nie je stavané na to, aby s vami udržalo krok príliš dlho. Aj tento prístup sa ale mení. Možno už ste počuli o tzv. Pomalej móde "slow fashion", ktorá si zakladá na kvalite, nadčasovosti, lokálnosti aj rešpektu k prírode a tým, ktorí pre nás oblečenie vyrábajú. Je už len na nás, či sa necháme nachytať na nízku cenu, alebo svoj šatník vybavíme drahšími, ale o to trvanlivejšími exemplármi.
3. Biobavlna - udržateľná cesta
Mohlo by sa zdať, že keď je pestovanie a spracovanie bavlny zaťažené toľkými negatívami, je lepšie preorientovať sa na oblečenie z umelých vlákien. Lenže syntetické tkaniny, najmä polyester, uvoľňujú pri praní obrovské množstvo plastových mikrovlákien, ktorá zamorujú životné prostredie.
Aj tu existuje udržateľné riešenie - organická bavlna. Pri jej pestovaní a spracovaní sa dodržujú prísne pravidlá zaručujúce ochranu prírody (zákaz toxických chemikálií a GMO, prírodné hnojivá, ručné odstraňovanie buriny, menšie pole pre podporu biodiverzity, zdravotne nezávadné bielidlá a farbivá). Nezávislí audítori tiež garantujú prijateľné pracovné podmienky pre poľnohospodárov a robotníkov v textilných továrňach. K prestížnym certifikátom pre biobavlnené produkty patria GOTS (viac v dokumente o GOTS).
Textílie z organicky pestovanej bavlny neobsahujú toxické látky, ktoré môžu dráždiť pokožku a spôsobovať alergie. Sú preto vhodné aj pre ekzematikov, alergikov a najmenšie deti, ktorých pokožka je oveľa citlivejšia ako koža dospelých. Biobavlna je ideálne najmä tam, kde textil prichádza priamo do styku s pokožkou (spodná bielizeň, uteráky a osušky, posteľnú bielizeň, vreckovky, prateľné kozmetické tampóny alebo menštruačné vložky).
Organická bavlna je tiež vhodná pre kontakt s potravinami (utierky, vrecká a tašky na nákup potravín, vrecká a obrúsky na desiatu). Dajú sa z nej ale ušiť aj ďalšie zaujímavé kúsky, ktoré sú praktické a keď doslúžia, jednoducho kompostovateľné (prateľné filtre na kávu, kuchynské hubky, batohy, kozmetické taštičky). Skvele si tak rozumie s trendom zero waste, ktorý kladie dôraz na šetrenie prírodných zdrojov a predchádzania vzniku odpadu.