Úsmev, prosím!
Ako to všetko začalo?
Prvé zmienky o začiatkoch zubnej starostlivosti sa objavili už v období 3500 rokov pred naším letopočtom. Boli to Babylončania, Asýrčania, Číňania a Egypťania, ktorí sa začali o svoj chrup starať poctivejšie. Bohaté vrstvy používali na čistenie tenké zlaté špáradlá a tí ostatní si museli vystačiť so žuvaním drevených paličiek. Našli však malé vylepšenie a na žuvanie používali aromatické dreviny, ktoré zanechávali príjemnú vôňu. Najviac ale letel koreň z rastliny Maswak – tú nazývali zubnou kefkou a tento spôsob dodnes používajú niektoré primitívne kmene v Austrálii a Afrike.
Namiesto kefky plátno
Začiatkom nášho letopočtu sa už na čistenie zubov používali aj pokročilejšie prostriedky. Napríklad brko zo supa, alebo osteň dikobraza. Ešte modernejší spôsob používal Aristoteles, ktorý svojmu zverencovi Alexandrovi Veľkému poradil, aby si každé ráno šúchal zuby drsným pláteným uterákom. Tento spôsob, teda čistenie zubov pomocou plátna, sa v niektorých krajinách používal ešte aj v 15. storočí. Čistenie zubov po každom jedle sa odporúčalo už v týchto časoch a perličkou bolo spanie s otvorenými ústami.
Prvá zubná kefka, ktorá už poriadne pripomínala tú čo používame dnes, prišla do Európy z Číny. Držadlo tvorila kosť alebo bambus a v ňom boli vložené chlpy zo sibírskeho kanca. Rozmach používania tejto kefky ale nebol celkom jednoduchý. V Európe sa totiž zubnej hygiene nevenovala takmer žiadna pozornosť, takže po použití drsnej kefky mali mnohí zápaly ďasien. Srsť z kancov tak nahradila srsť z koňa alebo jazveca, no takéto kefky sa stali privilégiom najbohatších.
Sladkosti a prvé kefky
Prvá moderná kefka sa na trhu objavila až v roku 1780, výrobcami boli Angličania. Novinkou bolo, že štetinky boli upevnené vo vyvŕtaných otvoroch. Dopyt sa zvýšil s rozšírením sladkostí, ktoré prinieslo 18. storočie. Na scénu totiž prišiel aj zubný kaz a jedinou známou liečbou bolo vytrhávanie zubov. Neskôr sa výroba začala v domácnostiach, kde sa o túto časť postarali ženy. Rukoväť kefky bola z kosti, do nej sa vyvŕtali otvory a sem potom vkladali štetinky z dlhostrstého prasaťa. Posun nastal až v roku 1938, kedy sa objavili nylonové vlákna. Tieto štetinky ale boli príliš tvrdé, pomaly vysychali a nevedeli si držať pôvodný tvar. V roku 1950 prišli na rad mäkšie štetiny a túto kefku si v roku 1969 pribalil na Mesiac aj Neil Armstrong.
Dnes už máme k dispozícii množstvo moderných variant zubných kefiek a ďalších užitočných pomôcok na udržiavanie pekného chrupu. Problémom tak je skôr nevedomosť, nesprávne čistenie a zanedbávanie ústnej hygieny. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko základných pravidiel, ktoré vám zaručia menej návštev zubára a nakoniec aj ten vysnený žiarivý úsmev.
Ako na to?
Základom je pravidelnosť a dôkladnosť. Za vznikom zubného kazu stojí povlak, ktorý obsahuje baktérie a ak sa na zuboch, medzi nimi a na ďasnách drží dostatočne dlho, na problémy máte zarobené. Najdôležitejšie je teda pravidelné odstraňovanie zvyškov jedla a povlaku a to za pomoci správnej kefky (odporúčajú sa mäkké štetinky, ktoré nepoškodzujú sklovinu), medzizubnej kefky resp. nite a ústna voda je už len perličkou na záver. Dajte si záležať aj na správnej technike, s ktorou pomôže zubár alebo ešte lepšie – dentálny hygienik. Ak ste ho ešte nenavštívili, vedzte, že práve tu sa rodia zdravé zuby, pretože zubár už len odstraňuje napáchané škody. Dentálnu hygienu by ste mali absolvovať aspoň raz ročne, odstránenie zubného kameňa a rady ako sa správne starať o chrup, za tých pár eur naozaj stoja.
Umývanie zubov by malo byť vaším ranným a večerným rituálom, odporúča sa však umývanie zubovpo každom jedle. Najdôležitejšia je ale večerná hygiena, ktorú by ste sa mali snažiť nezanedbávať. Čas umývania nie je až taký dôležitý, oveľa podstatnejšia je kvalita. Sem spadá nielen dôkladné vyčistenie zubov, ale aj trochu ručnej práce s niťou či medzizubnou kefkou. Nepodceňujte túto časť starostlivosti, odstránenie zvyškov jedla z tých častí kam sa kefka nedostane, je základom úspechu a najlepšou prevenciou pred vznikom zubného kazu.
Kefku sa snažte pravidelne vymieňať, aspoň každé tri mesiace a dajte si záležať aj na výbere zubnej pasty. Na trhu sú pasty na všetky typy problémov, ale nezabúdajte, že ani tá najúžasnejšia pasta zázraky nespraví. Ani rôzne bieliace prostriedky vám napríklad nepomôžu, pokiaľ budete konzumovať potraviny, ktoré zuby tak či tak zafarbia.
No ak by ste radi mali svoj chrup predsa len o čosi belší, vyskúšajte niektorý z týchto zaujímavých trikov priamo z prírody.
Chrúmajte!
Pravidelná konzumácia jabĺk, mrkvy, zeleru, alebo hrušky, vám vďaka svojej kyslosti prirodzene vybieli zuby. Dôležité je ale odhrýzanie priamo z plodu, nakrájané kúsky jablka už takú dobrú službu nespravia. Na záver si ešte zuby vypláchnite čistou vodou, aby ste neutralizovali kyseliny a cukor.
Proti škvrnám zuby dobre ochráni listová zelenina – brokolica, šaláty, špenát, tmavo zelená zelenina, totiž dokáže vytvoriť na zuboch akýsi ochranný film.
Vybieľte sa jahodami a banánom
O bieliacich účinkoch jahôd ste už určite počuli, takže smelo do toho. Jedzte, alebo si plodom doslova vyčistite zuby. Vyrobiť si môžete aj bieliacu jahodovú pastu – rozpučené jahody zmiešajte s polovicou kávovej lyžičky jedlej sódy a čistite si zuby asi 5 minút. Na záver si ešte vyčistite zuby bežným spôsobom. S touto pastou to ale nepreháňajte, doprajte si ju len raz za čas. Ak by ste chceli vyskúšať niečo nové, vezmite si banánovú šupku a vnútornou stranou si zuby čistite asi dve minúty. Túto procedúru opakujte každý deň, kým nedosiahnete želaný efekt. O bielenie sa postará draslík, horčík a mangán, ktorý zuby absorbujú.
Čistenie kokosom
A na záver ešte jedna špecialitka – kokosový olej. Keď ho budete používať namiesto zubnej pasty, poskytne vám množstvo, až prekvapujúcich účinkov. Nielenže upokojuje zápaly ďasien a zubov, ale pravidelné používanie vaše zuby aj vybieli. Stuhnutý olej jednoducho naneste na kefku namiesto pasty, alebo si lyžicu oleja dajte do úst a pomocou jazyka čistite zuby zo všetkých strán.
Všetko pre zdravie
Petra Janigová
Naureus.sk